„Niektorí hovoria, že je to veľký medveď, ktorý sa vie premeniť na človeka, iní zas, že je to človek, ktorý sa vie premeniť na medveďa.“

Málokto v severných krajoch nepočul legendy o Beornovi, jednom z posledných „kožomencov“, teda bytostí, ktoré na seba vedeli vziať podobu človeka aj mohutného, takmer nezraniteľného medveďa. Kedysi bol samotár, no rozhodol sa postaviť za správnu vec a veľmi sa preslávil v Bitke piatich armád. Tam rozhodujúcim spôsobom zvrátil priebeh boja a vyslúžil si úctu trpaslíkov, ľudí i elfov (a hobitov).

Po návrate z vojny sa rozhodol založiť vlastný kmeň a prizval k sebe mnohých ľudí, obývajúcich údolie rieky Anduiny. Z osamotených usadlostí sa tak stal mocný kmeň, ktorý už dokázal jednotne čeliť nájazdom orkov z Hmlistých hôr aj hrozbám vychádzajúcim z Temného hvozdu. Dokonca aj obrovské orly, ktoré pastierom prerieďovali stáda, začali prilietať menej často.

Aj jeho však dobehol vek a po jeho smrti sa vedenia kmeňa ujal jeho syn Grimbeorn. Ten prevzal otcov odkaz a hoci nezdedil schopnosť meniť podobu, vynikal silou a bystrou mysľou. Rozhodol sa prispieť k oživeniu obchodu s Osamelou horou a mestami na východ od Temného hvozdu prostredníctvom doprovodu obchodníkov a udržiavania ciest. Začal tiež budovať flotilu riečnych člnov, na ktorých bolo možné tovar bezpečne a rýchlo previezť až do Rohanu a ďalej. Obchodníci za tieto služby radi štedro platia.

Problémom sa však stal Dol Guldur. V lese dochádza čoraz častejšie k prepadnutiam pavúkmi aj orskými nájazdnými skupinami. Hoci sú Beornovci známi svojou zručnosťou v boji v lesoch, tieto strety si takmer vždy vyžadujú krutú daň.

Mnohí členovia kmeňa boli navyše vytlačení zo svojich pôvodných obydlí na juh od Starej lesnej cesty Temnotou šíriacou sa z Dol Gulduru. Zhoršujú sa aj možnosti obživy. Beornovci, zvyknutí na život v blízkosti lesov, sa viackrát dostali do potýčok s elfami žijúcimi na východnom okraji Hvozdu. Túto oblasť si nárokuje kráľ Lesnej ríše Thranduil. Kým za Beornovho života sa zdráhal otvorenej konfrontácie, Grimbeornovi dali jeho poslovia jasne najavo, že si nepraje prenikanie ľudí do svojho kráľovstva. Situácia zatiaľ nevyústila do ozbrojeného stretu, no napätie je veľké. Sporná je ťažba dreva, lov zveri aj samotné osídľovanie územia. Rozširovanie kmeňa na západ za rieku je nebezpečné pre nájazdy z Hmlistých hôr, podobne aj smerom na sever.

Hráči patriaci k Beornovmu kmeňu môžu na hre očakávať vypäté situácie a otvorené konflikty so skupinami, ktoré ich pripravujú o ich práva. Sú to zruční bojovníci, no menej obratní v diplomacii. Hľadanie spojencov medzi inými frakciami pre nich bude výzvou. Hoci majú silný zmysel pre spravodlivosť a budú bojovať za ochranu lesných ciest, ich divoká povaha a priama reč v štýle „čo na srdci, to na jazyku“ ich môže dostať do problémov s civilizovanejšími frakciami. Otázkou zostáva, ako sa muži lesa dokážu pohybovať na tenkom ľade diplomacie a intríg.

Vzhľad a výstroj

Beornov klan má drsný a funkčný štýl obliekania. V Temnom hvozde sa z nápadného pútnika rýchlo stáva mŕtvy pútnik, preto sú vhodné najmä nenápadné farby – tmavohnedá, machová zelená, sivá a čierna. Oblečenie musí byť praktické, odolné a teplé. Používa sa hrubá vlna, koža a kožušina. Svoj odev si Beornovci vyrábajú a opravujú sami, preto môže pôsobiť opotrebovane. Nosia málo ozdôb. Ak majú doplnky, často ide o medvedie motívy, drevené alebo kostenné amulety. Typickou výzbrojou sú sekery, kyje a lovecké nože. Tvár im lemujú dlhé vlasy a husté brady, u žien zapletené vrkoče a kožené čelenky.